ÑIFGOL NAANGE : NGE NATTAT WOODDE DO E … (GANNDO)

ol Naange.
Kala ko jogii fuɗɗoode jogoto woortoode, kala ko jibinaa meeɗat nde maayi, Njaana walla Naange e seto mayre daɗataa ndeen fodoore, ɗo e duuɓi milyaaruuji 5 haa 7 naange koko nattata, rooyta ñifa.
Annduɓe koode e ngonka majje ina nganndi won’de eɗe njogii no ɗe puɗɗortoo haa ɗe mboya, ɗe mbewa, ɗe mbaɗa lewlewɗi caasɗi e cagataagal majje, refti heen doole majje wona e ustaade haa ɗe ñifa.
Naange ko hoodere ɓadiinde, ko ɗum tan seerndi nge e koode goɗɗe ɗe, nge duppata ko gaas ina wiyee hidrojeen haa wanta gaas goɗɗo ina wiyee heliyoom, wadde ko heliyoom woni ndoondi koode walla naangeeji, ɗo e duuɓi milyaaruuji seeɗa garooji, so naange gaynii hidrojeen mum, nge wonata ko e fetaade, nge ɓuuta haa nge tolnoo ko ina abboo cowe 200 fotde magge adan.
Ɗoon ɗo nge fetii ɗo, nge wiyetee ko Maamaare woɗeere (Géante Rouge), e petagol naange he, ɗaŋe ɓadiiɗe ɗe fo naantat, nge moɗiraɗe wootere wootere, idatoo yolleede fo ko Ɗiiña (Mercure) refta heen hoodere men yotaande Jaayre, ɗeen ɗaŋe ɗiɗe kam pusat tan njanta e boynirɗe Naange, Ngaawe noon ( woni aduna men o) e Mbaañ (Mars) ina mbaawi daɗde moɗeede kono tan maa cum haa kooña, kala ko wonnoo e dow Ngaawe (Leydi) e maale nguurndam firtoo haa laaɓa, faandu henndu leydi ndu ñoortoo naata e weeyo, maaje pasa ngabboo e weeyo, haa heddoo murlere Leydi e woɗeere coy sabu nguleeki, kaaƴe kala taaya haa ndeeltoo, medoo ngojja sabu nguleeki.
Ɗo naange wonti Maamaare Woɗeere ɗo ronkat deeƴirde noon, aaludere magge mabba hamoo haa famɗita, lare magge keedɗe dow ɗe pusa petta naata e kooyaa weeyo, njogoo mbaadi ruulde mawnde e cooynam.
Won kadi annduɓe wiyɓe yaama ɗaŋe ɗe ndirta ɗo ngoni ɗo ɓeydoo woɗɗitaade naange so wonii e fetaade, kono ɓuri sikkeede kam ko ɗe pirtoto.

About the author /


Post your comments

Lewlewal communication

Centre Amadou Malick Gaye Ex Bopp
Tél: 77 562 14 73 / 77 105 64 69
E-mail: lewlewalcommunication2018@gmail.com